Hostia 14. ročníka Festivalu POCITY 2023

Pavol Pekarčík

(Svetloplachosť)

Pavol Pekarčík sa narodil v Spišskej Sobote, žije v Košiciach. Absolvoval Katedru dokumentárnej réžie na FTF VŠMU v Bratislave a pôsobí ako režisér, kameraman a producent. Spolu s Ivanom Ostrochovským nakrútil filmy Menšie zlo (2004), Vietor (2004), Karakoram (2005), Uli Blaho (2008) a Zamatoví teroristi (2013). Pracoval ako strihač a kameraman na filme Ivana Ostrochovského Ilja (2010), ako pomocný režisér na filme Martina Šulíka Cigán (2011) a ako koproducent, vedúci výroby a pomocný režisér filmu Ivety Grófovej Až do mesta Aš (2012). V roku 2019 nakrútil film Hluché dni o nepočujúcich rómskych deťoch. Spolu s Ivanom Ostrochovským naktúrili dokumentárny film Svetloplachosť, ktorý získal ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach.

Film Svetloplachosť uvedieme za osobnej účasti režiséra 5.10. o 18:30 h.

 

 

 

Jaroslav Vojtek

(Turnus, Hranica, My zdes)

Jaroslav Vojtek (1968, Žilina) sa pôvodne venoval fotografii, no vyjadrenie iba obrazom mu čoskoro prestalo stačiť. Chcel, aby portrétovaní ľudia mali možnosť aj prehovoriť. Absolvoval FTF VŠMU v Bratislave odbor réžia dokumentárneho filmu u Dušana Hanáka. 

 

Debutoval v roku 1993 krátkym dokumentom *Slepá viera, ktorý je portrétom hrobára oddaného socialistickým ideálom. Jeho krátky hraný film Rojkovia (1999) je súčasťou poviedkového projektu Šesť statočných, uvedeného v roku 2000 na MFF Karlovy Vary. Vojtekov celovečerný dokument o pôvodom slovenskej rodine, ktorá sa vráti z Kazachstanu späť na Slovensko, My zdes!, mal premiéru v roku 2005 na festivale v Karlových Varoch a získal množstvo ocenení, mimo iných i Hlavnú cenu na MFF Jeden svět v Prahe. Vojteka pri tvorbe fascinujú vzťahy, schopnosť obetovania sa, solidarita, láska, rovnako ako nenávisť. Priznáva, že natáčanie dokumentu môže slúžiť aj ako spôsob seba-terapie. Jeho film Hranica získal cenu za najlepší východoeurópsky dokument na MFDF Ji.hlava 2009. Je tiež držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za audiovizuálnu tvorbu za rok 2012. Za hraný debut Deti získal niekoľko ocenení na MFF v Pekingu. Nasledovali divácky úspešné dokumenty Tak ďaleko tak blízko, ktorý nahliada do života ľudí postihnutých autizmom a Raj na zemi zachytávajúci profesionálny aj súkromný osud reportéra a fotografa Andreja Bána. Zatiaľ jeho posledným filmom je snímka Turnus, ktorá bola nominovaná na cenu za najlepší medzinárodný dokumentárny film na MF dokumentárnych filmov Ji.hlava.

Film Turnus uvedieme za osobnej účasti režiséra 6.10. o 19:00 h. 

Na festivale uvidíte aj Vojtekove skoršie filmy My zdes (7.10.) a Hranica (8.10.)

 

Robert Kirchhoff

(Všetci ľudia budú bratia)

 (c) Foto: Ctibor Bachratý

Robert Kirchhoff (1968) je filmový režisér, scenárista, producent a kameraman. Vyštudoval VŠMU v Bratislave. Počas svojej profesionálnej kariéry natočil a produkoval množstvo filmov, ktoré získali uznanie na mnohých domácich i zahraničných festivaloch. Jeho tvorba sa zameriava na aktuálne spoločenské javy a tému vyrovnávania sa s „traumatickým“ dedičstvom historických udalostí v strednej Európe v 20. storočí. Kritický pohľad na životné situácie rómskej menšiny na okraji spoločnosti v postkomunistickom Slovensku zobrazil v dokumentárnom filme Čierne slovo (Čierne slovo/ Kálo lav, 1999), sociálnu a morálnu identitu Slovákov pri zrode kapitalizmu skúmal vo filme Hej Slováci (2002). Diváci ho môžu poznať aj vďaka filmom Kauza Cervanová (2012), Para nad riekou (2015), Diera v Hlave (2016)

Od roku 2003 pracuje aj ako producent a koproducent, založil produkčnú spoločnosť atelier.doc, spolupracoval na mnohých významných slovenských a českých dokumentárnych aj hraných filmoch, ktoré získali medzinárodné uznanie. Napr. Choroba tretej moci (r. Zuzana Piussi, 2011), Až do mesta Aš (r. Iveta Grófová, 2012), Tmář a jeho rod (r. Karel Vachek, 2011).

 

Film Všetci ľudia budú bratia uvedieme za osobnej účasti režiséra 11.10. o 17:00 h.

 

Martin Kaňuch

(Turnus, My zdes, Hranica)

Vyštudoval estetiku a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Následne absolvoval postgraduálne štúdium filmovej vedy na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení. V tom čase sa zaoberal filmom hlavne zo stránky filozofickej a estetickej, neskôr začal preferovať písanie o dejinách slovenského filmu. Od roku 1998 je šéfredaktorom filmologického periodika o filme Kino-Ikon. Od roku 2003 pôsobí ako redaktor edičného oddelenia SFÚ v Bratislave a taktiež sa podieľa na príprave viacerých knižných publikácií SFÚ. Ďalej pôsobí ako dramaturg na rôznych filmových podujatiach ako 4 živly, Febiofest, Art Film Fest, Letní filmová škola Uherské Hradiště.

 

Michal Kunes Kováč

(A máme, čo sme chceli)

Michal Kunes Kováč pochádza z Prešova, kde vyštudoval strednú umeleckú školu, pre svoju lásku k drevu a soche ako umelecký rezbár. O film sa začal zaujímať počas strednej školy, kde začal experimentovať s krátkym filmom (Selfdestruct 2006). Po škole pracoval ako tvorca hudobných, ale najmä naratívnych videoklipov pre Českých a Slovenských interprétov. (Rytmus – AKM, Adamec – Horúca láska… atd.) Popri tom tvoril krátke filmy a zameriaval sa výhradne na filmovú réžiu (Sídlisková poviedka 2016). Je absolvenskom katedri filmovej réžie na Pražskej FAMU pod vedením režiséra Bohdana Slámu. Tam absolvoval masterclass s Y. Lanthimosom, A. Holland, K.Debskou, ale aj mentoringový program s Jerry Coylom alebo Bellom Tarrom, pod ktorého vedením natočil kraťas “Midnight Perfume”, v ktorom mu hral vtedy 5 ročný starší syn. Jeho krátky film (Nauč ma Čardáš 2019) vyhral na študentskom filmovom festivale v Pekingu, cenu poroty. 

Film A máme, čo sme chceli uvedieme v slávnostnej predpremiére za osobnej účasti režiséra 11.10.2023 o 19:30 h.

 

Copyright © 2024 POCITY FILM